Ako sa (ne)vyšetruje GORILA

Vopred sa ospravedlňujem denníku N, ale podľa nás by toto malo byť voľne na nete pre všetkých…

Vyšetrovateľ Gorily Gajdoš: Vidím, koľko komu Penta poslala na účet, ale neviem dokázať, že to je úplatok

Bola by to zbabelosť, hovorí dnes už bývalý policajt Marek Gajdoš (37) o tom, prečo v roku 2012 neodmietol prácu šéfa tímu, ktorý vyšetruje najväčšiu korupčnú kauzu v histórii Slovenska. Z polície odišiel aj kvôli nadriadeným, ktorí za ním nestáli. Bude pracovať ako advokát.

Čo sa dočítate v rozhovore:

ako sa z pochôdzkara stal šéf tímu Gorila a prečo pri vyšetrovaní neuhol
prečo nie je nikto obvinený z korupcie, hoci viacerí politici podozrivo zbohatli
ako to bolo s výhrou Anny Bubeníkovej v lotérii a prečo bol prvým obvineným v kauze Pavol Rusko
ako Dušan Kováčik komplikuje vyšetrovanie Gorily a ako sa k tomu postavil generálny prokurátor
prečo minister vnútra Robert Kaliňák nevyplatil členom tímu Gorila osobné príplatky a o ktorú časť Gorily sa osobne zaujímal


V ktorom roku ste sa stali policajtom a prečo?V roku 2000, keď som mal 21 rokov. Štvali ma zlé a nespravodlivé veci v spoločnosti a cítil som potrebu s tým ako policajt niečo robiť.

Kde ste získali titul JUDr.?

V čase, keď som nastupoval do polície, som mal len Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Na to, aby sa človek mohol stať policajtom, stačí maturita. Potom som nastúpil diaľkovo na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Magisterské štúdium som absolvoval na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela, pretože fakulta v Bratislave prešla na trojročné magisterské štúdium a tu bolo ešte dvojročné, ale výučba bola v Bratislave. Dodatočne som si urobil rigoróznu skúšku na Paneurópskej vysokej škole. Skúšal ma Jaroslav Ivor.

Ako ste v polícii začínali?

Na obvodnom oddelení Bratislava III. Dostal som hodnosť nadstrážmajster a robil som inšpektora poriadkovej služby. Ľudovo povedané, bol som pochôdzkar. Chodil som pešo po obvode a dohliadal na verejný poriadok.

Dalo sa z platu začínajúceho policajta vyžiť?

Plat bol výborný. V roku 2000 som zarábal viac ako 10-tisíc korún. Nebol som na taký vysoký príjem zvyknutý a prvé výplaty som ani nedokázal minúť. Býval som na ubytovni za možno 200 korún na mesiac, bol to dobrý život. Po desiatich mesiacoch som povinne nastúpil na rok do Pezinka na policajnú školu. Bolo to denné intenzívne štúdium. Mal som tam ubytovanie, stravu a dostával som služobný plat – približne polovicu z toho, čo je vo výkone. Potom som nastúpil naspäť na obvodné oddelenie. Už som nebol na hliadke, ale vykonával som trestné konanie. Koncom roka 2002 som nastúpil na ochranku. Chodil som na výšku, zaťaženosť spismi bola nenormálna a myslel som si, že budem mať viac času na štúdium.

Bolo ľahké sa dostať na ochranku?

Nebolo to až také ťažké.

Museli ste niekoho poznať?

Vždy musíte za niekým ísť. Ale ja som išiel len na objekty, takže to nebolo až také náročné. Nie je to veľmi obľúbená služba.

Čo ste strážili?

Prezidentský palác, vtedy ešte prezidenta Schustera, jeho rezidenciu na Slavíne, úrad vlády, Národnú radu, služobný byt predsedu Národnej rady.

Ako ste vychádzali so šéfom ochranky a neskôr policajným prezidentom Jánom Packom?

Veľmi som s ním neprichádzal do kontaktu. Raz mi volal pre jeden incident v Prezidentskom paláci. Keď mal hocikto aj z poslancov problém, vždy volal Packovi. On to tak mal nastavené, že mu každý mohol zatelefonovať. Tak mu volal aj prezidentov poradca Jozef Leikert. Nechcel som ho pustiť do objektu, lebo som ho nepoznal, respektíve nebol som si istý. Zastavil som ho, požiadal som, aby mi ukázal preukaz, čo ho rozčúlilo. Vyzeral byť pod vplyvom alkoholu. Keď som sa presvedčil, že je to on, pustil preukaz z ruky, otočil sa a išiel preč. V priebehu pätnástich minút mi volal Packa, že čo sa deje. Vysvetlil som mu to, požiadal ma, aby som spísal úradný záznam.

Prevelili vás?

Odporučil mojim nadriadeným, aby ma tam už nedávali, ani som tam už potom neslúžil. Nebolo konštatované žiadne pochybenie z mojej strany, no prezidentov poradca, to bola celkom významná funkcia.

Prvýkrát ste zažili, že papaláš je viac ako policajt?

Bolo mi v podstate jedno, kde slúžim, ale samozrejme, že takto by to byť nemalo. Z ochranky som sa potom na vlastnú žiadosť vrátil na skrátené vyšetrovanie do starej partie. Bolo to dobré obdobie, na ktoré rád spomínam.

Kedy ste nastúpili na NAKA?

V októbri 2009. Vtedy to bol ešte Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK).

Zase ste museli za niekým ísť?

Musel som niekoho osloviť. Na NAKA funguje systém, ktorý celkom oceňujem, že si nadriadení sami budujú tímy vyšetrovateľov. Osobnostne aj vedomostne si ich overujú a natypujú. Za výsledky je potom zodpovedný nadriadený, musia to tak robiť. Takto ma niekto zoznámil s niekým. Viedol som tam personálny rozhovor s dvomi nadriadenými.

Kto to bol?

Jeden z nich bol Rudolf Cádra. Kládli mi otázky, asi som urobil normálny dojem, absolvoval som psychotesty.

Čo ste vyšetrovali?

Nastúpil som na takzvaný odbor Západ do Trnavy. Dostal som nové aj staré prípady po niekom. Riešil som dve vraždy, násilné veci, prípady, ktoré sa týkali obvineného Masláka z Považskej Bystrice, ktorého som mal asi rok vo väzbe. Niektoré prípady sa týkali aj ekonomiky, násilná trestná činnosť s tým často ide ruka v ruke. Táto robota ma asi najviac posunula dopredu a oceňoval som ju. Chodil som do práce aj cez víkendy, robil som to s radosťou.

Kedy ste sa vrátili do Bratislavy?

Keď bol vytvorený takzvaný operatívny odbor. Mal na starosti rôzne citlivé prípady.

Policajným prezidentom bol Jaroslav Spišiak?

Áno. Boli to prípady, ktoré napríklad mali byť v dôsledku možného ovplyvňovania robené v inom regióne a podobne. Zdedil som napríklad časť spisov, ktoré patrili do pozemkovej mafie, kde už vtedy spolupracoval Jozef Drag. Niekoľkokrát som ho vypočúval.

Drag vyhlásil, že ho ako mafiána prijímal do polície ako agenta osobne minister vnútra Kaliňák a že neskôr peniaze z trestnej činnosti odovzdával svojim nadriadeným.

Ja som s ním pracoval už iba ako s normálnym svedkom alebo obvineným. V čase, keď mal byť policajtom, som na prípadoch nerobil, bolo to na začiatku, keď tam bol ešte zriadený špecializovaný tím. Ten už v čase môjho nástupu nefungoval.

Kto vám povedal, že budete šéfom tímu Gorila?

Navrhol mi to vtedajší zástupca riaditeľa ÚBOK-u a môj nadriadený Rudolf Cádra. Povedal, že je tu takýto prípad, ktorý treba vyšetrovať, a že by bol rád, keby som to robil ja.

Povedal vám prečo?

Povedal mi, že vníma veľmi pozitívne to, ako som riešil Maslákove prípady, že som to napriek všetkým jeho pokusom, ktoré zvykol robiť voči vyšetrovateľom, ustál.

O aké pokusy išlo?

Maslák jednému vyšetrovateľovi na návšteve vo väzbe strelil po papuli, dával námietky zaujatosti na celé útvary, napríklad v Trenčíne sa na základe jeho námietok skoro všetci vyšetrovatelia vylúčili z konania. Podľa mňa bezdôvodne, ale zrejme mali z neho nejaký strach. V kuse menil advokátov, ktorí mu boli ustanovení ex offo, na jednu advokátku tak kričal, že sa rozplakala, robil obštrukcie, boli to pre vyšetrovateľa nepríjemné veci. Cádra mi povedal, že sa mu zdá, že som policajt, ktorý nebude uhýbať, a že je to vo veci Gorila veľmi podstatné.

Vedeli ste, čo je to za kauzu, a zvažovali ste, či to vezmete?

Vedel som. Stiahli sme si to s chalanmi z internetu, čítali sme to. Úprimne poviem, že som sa z toho netešil. Dával som si pomaly dokopy, čo všetko to môže znamenať, ale nedokázal som to odmietnuť. Niekto to jednoducho robiť musel.

Takže nebola o to bitka.

Vôbec.

Prečo? Keď je niekde politika, policajti radšej dávajú ruky preč?

Pokiaľ by mali možnosť si vybrať, tak určite. Vedia, čo si to vyžaduje.

Čo si to vyžaduje?

No presne to, čo sa dialo aj v Gorile. Nikdy to nie je šablónovité, ale princíp je rovnaký a vo vyšetrovateľských kruhoch je to jasné. Policajti to nemajú radi.

Aký je to princíp?

Že často sa dejú čudné veci zo strany nadriadených a prípadne aj prokurátorov, a keď človek neposlúchne, tak je nechcený, perzekvovaný a prostredníctvom rôznych nástrojov mu je znepríjemňovaný život. Pri politicky exponovaných kauzách je jednoducho riziko, že sa na také niečo narazí. Nemusí to tak byť, ale spravidla to tak býva. Veľmi záleží na tom, akí sú nadriadení a či majú policajti ich podporu, alebo podporu prokurátora.

Že často sa dejú čudné veci zo strany nadriadených a prípadne aj prokurátorov, a keď človek neposlúchne, tak je nechcený, perzekvovaný a prostredníctvom rôznych nástrojov mu je znepríjemňovaný život.
Prečo ste to teda prijali?

Na jednej strane to bola profesionálna výzva, že ide o veľa. Prečo sa nepodieľať na niečom takom, keď je taká možnosť? Bola by podľa mňa zbabelosť sa tomu vyhnúť len preto, že to môže priniesť aj takéto negatíva.

Ako sa zostavoval tím Gorila?

Bolo logické, že sa tím vytvorí z policajtov Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Úradu boja proti korupcii, aj Inšpekcie ministerstva vnútra, keďže tam išlo aj o bývalého príslušníka policajného zboru. Každý z príslušných nadriadených bol oslovený, aby natypoval vhodných policajtov. Nebolo to tak, že jeden človek určil, ktorí to budú.

Ako sa začalo vyšetrovanie?

Podrobne som si prečítal celý spis a pri každej dôležitej časti som priamo do textu vpisoval poradové čísla úloh a ich znenie. Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh. Úvod Gorily hovorí najprv o tom, aké listiny z nej boli vyprodukované, dal som preveriť ich totožnosť. Išli sme úplne od začiatku. Hneď 9. januára 2012 sa začalo trestné stíhanie za založenie a zosnovanie zločineckej skupiny a ďalšie trestné činy, vypracovali sa plány vyšetrovania. Rozdelili sme si témy, ku ktorým sa účastníci Gorily vyjadrovali a vracali. Ak to bolo čo i len trochu možné, hneď sme začali stíhanie – ak napríklad bolo jasné, kto, za čo a ako mal zobrať províziu. Sú tam aj pasáže, z ktorých nie je možné hneď vydedukovať, že ide o trestný čin.

Uskutočnilo sa odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici zo strany SIS?

Podľa nálezu Ústavného súdu, ktorý rozhodoval na základe viacerých podaní, medzi nimi aj jedného z predstaviteľov Penty, zastúpených advokátom Škublom, áno. V náleze týkajúcom sa jedného z podaní je jednoznačne konštatované, že odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici prebehlo.

Povedalo sa v byte to, čo je napísané v danom spise Gorila?

Už som dávnejšie povedal, že autenticita spisu sa do veľkej miery potvrdzuje.

Uskutočnilo sa potom to, čo účastníci Gorily v byte plánovali a o čom sa rozprávali?

Väčšina z vecí, ktoré sa v spise zverejnenom na internete v decembri 2011 hovoria, je trestným činom. Dodnes nie je možné skonštatovať, že títo ľudia spáchali trestnú činnosť. Existuje prezumpcia neviny. Takéto niečo je, bez toho, aby sa zasiahlo do ich práv, možné povedať až potom, čo by o tom rozhodol súd. Za niektoré veci bolo alebo je vznesené obvinenie. Na základe môjho subjektívneho hodnotenia zistených dôkazov a operatívnych informácií som presvedčený o pravdepodobnosti toho, ako sa veci udiali. Nemôžem však otvorene povedať, že sa stal trestný čin. Množstvo zo zverejnených vecí sa potvrdzuje, aj mnohé tam naznačené finančné toky. Naozaj sa nám podarilo preukázať, že niektoré osoby získali konkrétne sumy spôsobom, ktorý sa každému bežnému človeku môže zdať na základe logického uvažovania a fungovania trhu ako nepravdepodobný. Nemôžem však vyhlásiť, že to bol úplatok.

Korumpovala finančná skupina Penta politikov a štátnych úradníkov?

Ako vyšetrovateľ prípadu si z dôvodu prezumpcie neviny nemôžem dovoliť povedať, že to tak bolo, lebo o tom nebolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu.

Umožnila finančná skupina Penta urobiť politikom a štátnym úradníkom pre nich mimoriadne výhodný obchod?

V niektorých prípadoch sa potvrdilo, že títo ľudia dobre zarobili. Nepodarilo sa však v týchto obchodných vzťahoch preukázať protiprávnosť. Len samotné nadobudnutie majetku nestačí na to, aby sme mohli povedať, že to bol úplatok. Veď samotná Penta napríklad potvrdila, že mala obchodný vzťah s bývalým šéfom kontrarozviedky Ľubomírom Arpášom.

Prečo neviete preukázať, že je to korupcia, ak sami vidíte, že ide o nelogické obchody a Penta nemala ekonomický dôvod ich robiť?

Na papieri sa to spravidla tvári, že aj pre Pentu to bol obchod, ktorý mal ekonomické opodstatnenie. Ak chce niekto vo všeobecnosti poskytnúť úplatok, vždy sa pokúsi to urobiť tak, aby to vyzeralo ako bežné obchodné plnenie. Ak by existovali dôkazy, že to tak nie je, dá sa to spochybniť, aj keď to na papieri vyzerá v poriadku. Práve tento dôkaz však pri vyšetrovaní korupcie často absentuje – že to má inú podstatu, ako je na papieri. Toto je jednoducho po šiestich rokoch, ako sa to udialo, ťažké preukázať.

Na papieri sa to spravidla tvári, že aj pre Pentu to bol obchod, ktorý mal ekonomické opodstatnenie. Ak chce niekto vo všeobecnosti poskytnúť úplatok, vždy sa pokúsi to urobiť tak, aby to vyzeralo ako bežné obchodné plnenie.
Prečo konkrétne v prípade bývalého ministra hospodárstva a nominanta ANO Jirka Malchárka nie je úplatok to, že býval v dome, za ktorý v hotovosti zaplatil spolupracovník Penty Zoltán Varga?

Pretože nebolo dokázané, že by išlo o plnenie za porušenie povinností, ktoré Malchárkovi vyplývali z jeho funkcie.

Takže si nevieme vysvetliť, prečo Malchárek obýval tento dom, lebo nevieme, že by niečo spravil pre Pentu tak, aby pri tom porušil zákon?

Pokiaľ viem, tak nejaké vysvetlenia od dotyčných odzneli. Korupcia, z ktorej je podozrivý aj pán Malchárek, sa ešte stále vyšetruje. Preto poviem iba nekonkrétny príklad bez spojitosti s touto osobou. Minimálne v jednom prípade sme v Gorile preukázali, že jedna podozrivá osoba vykonala pri jednej privatizácii také kroky v prospech toho, kto privatizoval, že keby to nebolo premlčané, išlo by o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. V tomto prípade by sme to vedeli preukázať aj bez toho, že by sme potrebovali dokazovať, že bol za to prijatý úplatok. Hoci vieme u dotknutého preukázať príjem nejakej čiastky, nevieme ho spojiť s tým, že je to za toto konanie.

Malchárek sa mal s Haščákom v byte rozprávať o tom, ako Penta založí zahraničnú firmu, cez ktorú potom Malchárkovi vyplatia provízie. Naozaj vznikla firma HM Invest, za ktorou bol spolupracovník Penty Varga a Malchárkovi ako investičnému manažérovi firmy vyplatili 34 miliónov korún (približne 1,1 milióna eur). Malchárek hovorí, že mu ich vyplatili za jeho prácu pre túto firmu. Skúmali ste, či naozaj urobil pre firmu prácu v takej hodnote?

Samozrejme, že sme to skúmali. Na činnosti investičného manažéra nie je nič protiprávne. Máme na to, samozrejme, nejaký názor, ale v súkromnej firme môže byť ohodnotenie investičných manažérov, aké len chcú. My máme veľmi podrobne zadokumentované, aké obchodné operácie sa tam robili, sú to však zistenia chránené bankovým alebo obchodným tajomstvom a pri najlepšej viere ich nemôžem zverejniť.

Takže neviete spojiť odmeny od HM Invest pre Malchárka s jeho konaním pre Pentu ako ministra tak, aby ste to mohli kvalifikovať ako úplatok?

Nebudem hovoriť konkrétne o Malchárkovi a Pente, ale všeobecne o korupcii. Ak som v minulosti aj verejne hovoril, že niektoré veci je ťažké preukázať, tak toto je presne ono. Ak napríklad aj dokážete, že niekto urobil nevýhodné rozhodnutie, musíte mu dokázať motiváciu, či to nebolo z nedbanlivosti, veď ľudia robia chyby, musíte dokázať, že to bolo úmyselné. V popise finančnej transakcie nie je napísané „úplatok“. Nie je ľahké preukázať, že ekonomický dôvod plnenia je iný, ako je deklarovaný. Niekto napríklad pre Pentu vypracuje analýzu, ktorá naozaj existuje. Nám sa môže zdať, že má nulovú hodnotu, ale príjemca môže hovoriť, že si to cenil na sumu, ktorú za to zaplatil. Za predpokladu, že by odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici nebolo súdom vyhodnotené ako protizákonné a že by sme obsah odpočúvania vedeli procesne použiť ako dôkaz, už by to bola iná dôkazná situácia. Mali by sme totiž porušenie predpisov dotyčného verejného činiteľa, plnenie od Penty a ich vzájomný rozhovor, kde sa dohadujú, že to bude vlastne úplatok alebo provízia.

Nemali by byť zverejnené vaše zistenia, ako ktorému politikovi alebo úradníkovi z Gorily dala Penta zarobiť?

Osobne si myslím, že ľudia majú právo vedieť, ako to bolo. Oproti tomu však stojí právo podozrivých. Nie je možné porušovať ich bankové tajomstvo či iné právo, ak nie je dokázané, že došlo k trestnému činu. Kto to rozlúskne?

V kauze Malchárkovho domu bola obvinená notárka za to, že vydržala pozemok pod jeho vilou bez toho, aby mala k dispozícii všetky osvedčenia, ktoré zákon vyžaduje. Mali ste podozrenie, že to bolo od začiatku chystané pre Malchárka?

Podozrenie takto postavené nebolo. Spočiatku to bol biznis iného človeka, ktorý pre nás podozrivo prišiel k danému pozemku a neskôr nehnuteľnosti predal Vargovi.

Obvinenie notárky zrušila generálna prokuratúra s odôvodnením, že v čase spáchania skutku ešte notári neboli verejnými činiteľmi. Čo ste si o tom mysleli?

Môj názor je, že pokiaľ notár aj v tom čase rozhodoval o vydávaní osvedčenia o vydržaní, tak bol verejným činiteľom. Tento názor mal aj dozorový prokurátor v Dunajskej Strede a neskôr v Trnave, aj viacerí odborníci. Viem, že sudca Šamko tvrdil na svojej stránke, že uvedená notárka nebola vtedy verejný činiteľ. Bol to aj dôvod, pre ktorý pán Trnka veľmi stručne obvinenie zrušil.

Ďalšou podozrivou je bývalá šéfka FNM a nominantka SDKÚ Anna Bubeníková. Pri skúmaní jej majetku ste zistili, že jej Tipos vyplatil výhru pol milióna eur. Ona povedala, že peniaze prevzala pre svojho príbuzného, ktorého identitu chcela chrániť, lebo Topoľčany sú malé mesto. Bola to náhoda, že vyhrala?

Išlo o relevantné podozrenie, skúmali sme aj spôsob, ako prebieha žrebovanie, a usúdili sme, že ďalšie šetrenie nie je potrebné. Nech je to hocijako neuveriteľné, osud jej príbuznému pravdepodobne naozaj doprial výhru tak, ako to sama uvádza.

V súvislosti s Bubeníkovou ste skúmali aj obchod, pri ktorom firma jej manžela zarobila na hale v Považskej Bystrici približne 1,6 milióna eur. V pozadí boli ľudia blízki Pente a hovorilo sa o tom aj v Gorile. Prečo toto nebol úplatok?

Nebudem hovoriť o tejto konkrétnej veci, ale všeobecne platí to isté ako pri ostatných obchodných operáciách. Niektoré podozrivé osoby nepopierajú, že sa poznajú, že spolu robili obchody, ony popierajú to, že je to protiprávne a že to boli úplatky. Tvária sa, že prečo by taká veľká finančná skupina nezaangažovala do biznisu aj niekoho iného, ak na to vidí dôvod. Opak je ťažké hodnoverne preukázať. Áno, aj pre mňa sú niektoré veci na základe podmienok na trhu neuveriteľné. Tiež by som chcel mať také šťastie.

Áno, aj pre mňa sú niektoré veci na základe podmienok na trhu neuveriteľné. Tiež by som chcel mať také šťastie.
Ďalší minister podozrivý z korupcie bol nominant SDKÚ Pavol Prokopovič. V Gorile sa píše o tom, ako ho chcel Haščák uplatiť: „Prokopovič cez spoločnosť Novapharm získal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenájmu Železničnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave… majú veľmi zle spravenú nájomnú zmluvu, nevedia to robiť, nemajú na výplaty, zdravotné poisťovne im vypovedajú zmluvy, železnice im zrušili dotácie, a tak uvedený prenájom vlastne nemá hodnotu. Haščák ponúkol predstaviteľom Novapharmu 50 miliónov korún za uvedený prenájom… J&T už predtým ponúklo 20 miliónov. Haščák po čase zvýšil ponuku na 80 miliónov za zmluvu bez hodnoty, čo by malo vlastne predstavovať úplatok pre Prokopoviča…“ Udialo sa to?

Stále je to predmetom vyšetrovania, preto okolnosti tejto pasáže nepotvrdím. Ak by sa aj okolnosti nájmu a angažovanosť jednotlivých osôb potvrdili, neznamená to, že to vieme preukázať ako úplatok.

Ak niekto ponúkne milióny za zmluvu bez hodnoty, tak ako je možné, že to nie je úplatok?

Dostávame sa presne k tomu, čo je napríklad pri hale. Nestačí, že je to neuveriteľné alebo nepravdepodobné.

A čo je potom korupcia, ak toto nie?

Treba dokázať, „za čo“ to bolo. Inak je to len možno hlúposť alebo štedrosť jedného človeka alebo skupiny. Nemôžem hovoriť konkrétne, ale napríklad aj ja vidím, že dotyční majú nárasty majetku, že urobili nenormálne dobré obchody, a aj pre mňa ako vyšetrovateľa, ktorý pozná naozaj detaily, je vysoko nepravdepodobné, že to je „náhoda“. Ale dokázať to, že to bola korupcia, v množstve prípadov neviem. Niektoré sa ešte vyšetrujú. Stále len vyvodzujem najpravdepodobnejšie verzie. Predstavte si modelovú situáciu, v ktorej jeden je šéf finančnej skupiny a druhý minister. Ten minister sa v tom až tak nevyzná a šéf skupiny mu hovorí, ako čo treba spraviť, akých ľudí mu dá za poradcov, ktorí to urobia tak, aby to nevyzeralo zle. Ďalšia vec je, že títo poradcovia nemuseli vždy presadzovať ponuku, ktorá bola zlá. Je možné aj to, že ponuka tejto finančnej skupiny alebo záujemcu bola naozaj najvýhodnejšia. Možno by vyhrali aj bez toho, aby si to takto istili.

Vznikla štátu pri privatizácii škoda?

V odborných kruhoch aj informáciách publikovaných v otvorených zdrojoch sa objavuje, že napríklad elektrárne boli predané pod cenu. Dokázať to však nie je jednoduché. Na znalecký posudok by asi išla polovica celého rozpočtu polície. Veď koľko za služby zobral len privatizačný poradca. Taký posudok by aj tak nebol nespochybniteľný, veľa dokumentov sme už nevedeli nájsť. Bol to ďalší problém v dokazovaní. Jednotlivé inštitúcie, ktoré sú povinné archivovať veci, ich nemajú. To na polícii je najväčší poriadok. Na nejakom ministerstve nám povedali – viete, tu bola taká pani, po ktorej som to prebrala, a ona tu už nie je. Ak by sme aj dokázali pochybenie pri archivovaní, takéto delikty sú už dávno premlčané. Napríklad originály listín týkajúce sa jednej privatizácie, ktoré mali byť v archíve, mala súkromná osoba doma. Ďalšia vec sú svedkovia, ktorí evidentne vedia o veci viac, ale nepovedia, možno len po úkone a mimo zápisnice. Ale nechcem, aby to vyzeralo ako výhovorky. Robili sme to päť rokov a dávali sme do toho všetko, čo sme vedeli.

Pri privatizácii letiska ste mali svedka bývalého riaditeľa letiska Miroslava Kajana. Ten vypovedal, ako bol Prokopovič po stretnutí s Dzurindom a Miklošom „úplne zelený a roztrasený“. „Obaja sa mu mali vyhrážať, že ak nezabezpečí, aby vyhralo konzorcium, za ktorým je Penta, to, že bude odvolaný, je najmenšie zlo, čo sa mu môže stať. Povedali mu, že už majú pripravené všetko potrebné na jeho politickú a spoločenskú diskreditáciu. Evidentne sa bál a veril im,“ svedčil Kajan. Pri konfrontácii s Prokopovičom to však odvolal. Prečo ste Kajana neobvinili z krivej výpovede?

Keď svedok vypovedal spontánne, jednoznačne povedal, ako sa mu bývalý minister zdôveril o vydieraní. Avšak pri konfrontácii to zobral späť a pripustil, že to mohlo byť inak a že pravdu má pán minister. Bolo cítiť, že pán minister má u svedka stále autoritu. Ak svedok subjektívne pripustil, že to mohol zle pochopiť, nestačí to na krivé obvinenie. Konfrontácia slúži na odstránenie podstatných rozporov vo výpovedi, a ak svedok pripustí, že sa mýlil, nemal by som jeho obvinenie na čom postaviť.

Ak v prvej výpovedi povie, že bol Prokopovič zelený a roztrasený, a cituje ho, ako mu premiér a minister povedali, že bude minimálne odvolaný, a potom sa tvári, že to zle pochopil, tak to je ako možné?

Svedok vypovedal, ako vnímal to, čo mu poškodený hovoril. Poškodený poprel, že by mu také niečo hovoril, a do očí mu začal vysvetľovať, že on to tak nemyslel. Nikto nikdy nepreukáže, či svedkovo pochopenie veci bolo adekvátne situácii. Môžem si o tom myslieť, čo chcem, ale je to dôkazná núdza. Na základe tohto nedokážem vzniesť obvinenie za krivú výpoveď. Takáto dôkazná núdza sa stáva bežne.

Penta si o Kajanovi na svojom webe kládla otázku, či nebol len horlivcom, ktorý si následky svojej horlivosti uvedomil až následne. „Takže inak, nie že by bol svedok Kajan zastrašovaný, len si prosto uvedomil, že táral dve na tri a v konfrontácii s tým, komu tým zrejme najviac uškodil, a ktorého si zrejme vážil, svojím bývalým nadriadeným, Pavlom Prokopovičom, musel s hanbou priznať farbu.“

Sú to konštrukcie subjektu, ktorý v tomto celom stojí na nejakej strane.

Kajan bol neskôr členom Novy, ktorá Pentu kritizuje. Skúmali ste, či nesvedčil účelovo?

Skúmali. Keď sme sa voľnejšie rozprávali mimo zápisnice, tak nám povedal, že Penta mu robila zle. Teoreticky možnosť, že účelovo vypovedal, pripadá do úvahy.

Ako mu robila zle?

To nechcem špecifikovať.

Stalo sa vám viackrát, že vám svedkovia niečo povedali, ale odmietli to uviesť do oficiálnej zápisnice?

Stalo sa nám to viackrát.

Prečo ľudia nechcú svedčiť?

Majú strach, nechcú mať pre nich zbytočné problémy, z ktorých nič nemajú. Nechcú v budúcnosti podstúpiť neurčitý počet nepríjemných udalostí, ktoré by mohli nasledovať vzhľadom na to, komu by svedecká výpoveď mohla byť nepríjemná.

Aké nepríjemné udalosti?

Predvolania na políciu, rozpory s inými svedkami, ťahanice po súdoch, možné obvinenia za krivú výpoveď a aj pripustenie vlastného zlyhania v čase, keď sa o trestnej činnosti dozvedeli a mali ju oznámiť.

Podobne sa zachovali aj svedkovia v prípade možného korumpovania poslancov pri hlasovaní o zdravotníckej reforme. Z uznesenia o zastavení stíhania vyplýva, že vám to dvaja poslanci, z toho jedným bola Zuzana Martináková, nechceli povedať oficiálne do zápisnice, ale neoficiálne vám to porozprávali. Prečo nechceli svedčiť?

Skúste sa ich spýtať. Zrejme preto, čo som už opísal. Jeden zo svedkov nechcel oficiálne povedať vôbec nič a hovoril to len mimo, druhý spontánne do výsluchu rozprával, začali sme stíhanie, ale potom sa od pôvodnej výpovede podstatne odklonil.

Podľa uznesenia o zastavení stíhania hovoril jeden svedok o úplatku pre Slobodné fórum asi 660-tisíc eur a druhý o úplatku pre jednotlivých poslancov v hodnote 100-tisíc eur. Skúmali ste napríklad financovanie Slobodného fóra alebo majetkové pomery poslancov?

Nechcem ísť úplne do detailov, viaže ma bankové tajomstvo a mlčanlivosť.

V Gorile sa hovorí o ľuďoch z SDKÚ Grošaftovi, Palackovi, Kucejovi alebo Janotovi z KDH. Skúmali ste majetkové pomery všetkých, ktorí sú tam spomenutí ako príjemcovia provízií?

Všeobecne môžem povedať, že ak bol relevantný dôvod, majetok podozrivých sme skúmali veľmi podrobne a pri niektorých osobách uvedených v Gorile sa k tomu nepristúpilo. Ak je podozrenie, že nejaká osoba mala mať účet v zahraničí pre špinavé peniaze, je vysoko nepravdepodobné, že ho bude mať na svoje meno. Ako ho budem hľadať, keď nemám žiadnu indíciu? Na to, aby som mohol robiť zisťovanie majetku, musím primerane zdôvodniť, že ide napríklad o legalizáciu príjmu z trestnej činnosti alebo korupciu. V žiadosti do zahraničia musí byť presne opísaný skutok a v čom spočíva podozrenie. Na základe medzinárodných štandardov je napríklad zakázaný takzvaný fishing – plošné zisťovanie údajov.

V Gorile sa píše: „Palacka len poslal z Londýna Haščákovi číslo účtu, na ktorý má Haščák poslať peniaze. Palacka dokonca ani nechcel zvyšovať províziu od EdF vo výške 2,5 milióna eur za SSE. Haščák hovorí, že toto je jeho jedenásty obchod s províziami za privatizáciu, ktorý robí s Palackom.“ Hľadali ste v Londýne Palackov účet?

Nebudem to potvrdzovať, ani vyvracať.

Preskúmali ste majetok Palacku a Mikuláša Dzurindu? Je to bývalý predseda vlády a pokladník jeho strany, ktorý z nej urobil symbol korupcie.

Je v Gorile nejaký Dzurindov účet? Je tam napísané, že priamo Dzurinda dostal peniaze? Ak to tam nie je napísané, nemôžem ho teraz plošne preverovať, ak je to neopodstatnené.

Je v Gorile nejaký Dzurindov účet? Je tam napísané, že priamo Dzurinda dostal peniaze? Ak to tam nie je napísané, nemôžem ho teraz plošne preverovať, ak je to neopodstatnené.
A Palacka?

Vôbec tam nie je uvedené, o akých jedenásť obchodov ide, a som si takmer istý, že ak mu poslal nejaké číslo účtu, tak ten účet nie je vedený na jeho meno. Navyše tam nie je uvedené, že mu tie peniaze poslal, iba že mu on poslal číslo účtu pre prípad, že sa provízie budú vyplácať. Viedli sme trestné stíhanie za výber poradcu pre privatizáciu a stále sa vedie za korupciu pri privatizácii zvyšných balíkov VSE, SSE a ZSE. Vychádzalo sa aj z majetkových zistení, ktoré sme mali ku konkrétnym osobám z iných podozrení. Keďže táto privatizácia bola stopnutá a ani k nej nedošlo, je nepravdepodobné, že došlo k vyplácaniu provízií.

Skúmali ste financovanie SDKÚ?

To sa skúmalo v inom trestnom konaní a bolo to uzavreté.

Nestálo to za preskúmanie aj tu?

Môžem sa zaoberať len konkrétnymi províziami, a to sa dialo. Tam, kde bolo uvedené, že tento človek mal zobrať za tento obchod toľkoto peňazí, tak sme to podrobne riešili. U toho, kto z uznesenia vychádzal ako podozrivý, sme podrobne skúmali aj jeho majetkové pomery.

Prvým obvineným v Gorile bol Pavol Rusko za to, že z rokovania vlády stiahol analýzu o nevýhodnosti predaja PPC, hoci ona bola neskôr celý čas na webe. Celé to vyznelo skôr smiešne, keďže o PPC rozhodli predstavitelia FNM.

Nemyslím si, že to vyznelo smiešne. Rusko to tak prezentoval a chcel, aby to tak vyzeralo, ale ja si za jeho obvinením stojím. Mal povinnosť predložiť vláde pravdivú analýzu, aby bola informovaná o uskutočnenom predaji PPC a mohla posúdiť jeho výhodnosť. Ak by pri privatizácii došlo k porušeniu zákona, mohla byť spätne zrušená. V pripravenej a následne z rokovania stiahnutej analýze bola konštatovaná nevýhodnosť predaja PPC. V neskôr predloženej analýze je prezentovaný úplne opačný názor. Išlo tam o to, že ak FNM rozhodol nesprávne, na základe pravdivej analýzy mohla vláda zlé rozhodnutie zvrátiť. Ministri nemajú možnosť sa s tým jednotlivo tak podrobne zaoberať, keď je na to určený iný minister. Ruskove dokumenty boli rozhodujúce. Vláde bol odprezentovaný omyl a na základe toho omylu podľa uznesenia vznikla škoda.

Prečo potom prokurátor Bíró obvinenie Ruska zrušil?

To je otázka pre prokurátora, ktorý to dozoroval.

Členovia Prezídia FNM tvrdili, že o existencii analýzy nevedeli, Rusko však hovoril, že to nie je možné a že predsa aj oni si mali dať urobiť vlastnú analýzu, keď rozhodovali. Povedal: „FNM vykonával vlastnícke práva v PPC, musel vedieť o všetkom. Museli analýzu vidieť, pretože materiál išiel na všetky ministerstvá. Pýtal som sa dnes na to šéfa mojej administratívy.“

Podľa mňa FNM vedel, že predávať PPC po častiach bolo nevýhodné, vyplývalo to zo skoršie vypracovaných materiálov, napriek tomu to urobili. Nevýhodnosť však spočívala v súhrne viacerých faktorov. Tu išlo o následný postup vlády, ktorý závisel od predloženej analýzy. Čo pána Ruska viedlo k takej radikálnej zmene názoru, že stiahol tú analýzu? Aká motivácia?

Vtedy povedal, že si nepamätá.

Samozrejme, to je úžasná obrana. V tej najzásadnejšej veci povie, že si nepamätá. Je to škoda. Dodnes sme sa s rozhodnutím prokurátora nestotožnili. Dôkazná situácia sa tam nijako nezmenila.

Po sedemnástich rokoch odchádzate z polície s takýmto vysvetlením: „Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné.“

Kto sú tieto osoby?

Dozorový prokurátor, niektorí z mojich nadriadených, niektorí z kolegov. Tiež mal na to vplyv prístup niektorých inštitúcií k našim žiadostiam, ich neochota spolupracovať.

SIS?

Aj. Ale keby aj neboli tieto okolnosti, tak by som zvažoval odchod do civilu. Tento prípad je ťažký a psychicky náročný. Negatívne podmienky zrejme urýchlili moje rozhodnutie, ale advokátsku kariéru som chcel vyskúšať. Po sedemnástich rokoch som naozaj potreboval zmenu.

Kedy sa začali vaše spory s Dušanom Kováčikom?

Prakticky od začiatku. Chcel som robiť úkony, ktoré on považoval za zbytočné. Namiesto rozumnej argumentácie často zvyšoval hlas, používal expresívne výrazy.

Namiesto rozumnej argumentácie často zvyšoval hlas, používal expresívne výrazy.
Kováčik vyhlásil, že nevidí dôvod na zisťovanie autenticity celého spisu, lebo „cieľom vyšetrovania nie je zistiť, kto je autorom materiálu, či príslušníci SIS, alebo niekto iný, ale či skutočnosti uvedené v tomto materiáli sa stali“. Čo si o tom myslíte?

Mám na to úplne odlišný názor. Súhlasím, že napríklad pri korupcii je prioritou dokázať, či sa skutok stal. Zisťovanie autenticity je však podľa mňa tiež významnou zložkou dokazovania. Prirovnám to k svedeckej výpovedi. Zákon vyslovene uvádza, že svedka sa treba spýtať na to, ako sa dozvedel o ním uvádzaných skutočnostiach. Slúži to práve na skúmanie hodnovernosti informácií. Ak viem preukázať, prečo prikladám nejakému dôkazu váhu, že je hodnoverný, má to pre mňa ako vyšetrovateľa hodnotu. V spise Gorila sú veľmi závažné informácie. Na začiatku sme nevedeli, či je to pamflet, alebo listina, ktorá má váhu. Neváhali sme a hneď sme začali pri veciach, kde sa to dalo, stíhanie, ale predsa musím skúmať aj to, či je samotné podozrenie hodnoverné. Prečo by som to nezisťoval? Ďalšia vec je, že sme tu mali aj konanie, ktorého predmetom vyšetrovania bol únik utajovaných skutočností.

Ide o prípad, že vtedajší šéf kontrarozviedky SIS Arpáš bol podozrivý z toho, že celú Gorilu predal Pente.

Takéto podozrenie vyplýva z Gorily a logicky zaň skôr či neskôr muselo byť začaté trestné stíhanie. Všeobecne môžem povedať, že v takomto konaní je skúmanie autenticity a pravosti dokumentov nevyhnutnou zložkou konania, pretože sú takzvaným hmotným predmetom útoku. Bez ohľadu na to, či bol predmet získaný v súlade so zákonom, alebo v rozpore s ním, bol utajovanou skutočnosťou. Takéto podozrenie sa vyšetrovalo ešte v skoršom konaní pred zverejnením celého spisu a prokurátor vtedajšej obvodovej vojenskej prokuratúry to zastavil práve s odôvodnením, že sa nepodarilo preukázať, že dokument existuje a že bol utajovanou skutočnosťou. Teda chýbal hmotný predmet útoku. Keď sa spis znovu objavil a s ním dôkazy o jeho existencii, mohli sme nanovo začať stíhanie.

Kováčik aj Penta však hovoria, že Ústavný súd povedal, že odpočúvanie bytu bolo nezákonné, a teda sa s informáciami získanými z odpočúvania a so spisom nemá vôbec pracovať.

Samozrejme, že nezákonne získané dôkazy nemožno použiť v trestnom konaní. Z bezprávia nemôže vzniknúť právo. Dokonca na základe takýchto dôkazov nemožno ani len začať trestné stíhanie. Súdne rozhodnutia však zásadne platia do budúcnosti od svojho vydania, takže ak by aj bol celý obsah zverejnenej Gorily výsledkom nezákonného odpočúvania, stíhania začaté pred rozhodnutím súdu na základe Gorily by boli legálne. Pokiaľ ide o neskôr začaté stíhania, boli by nezákonné vtedy, ak by bolo hodnoverne preukázané, že Gorila je výsledkom práve tých odpočúvaní, o ktorých nezákonnosti rozhodol súd. A toto sa v uvedenom súdnom rozhodnutí, teda obsahová stránka odpočúvaní, absolútne nerieši. Odhliadnuc od týchto argumentov, v konaní zameranom na samotný únik utajovaných skutočností stotožnenie ich obsahu slúži na preukázanie ich existencie, nezákonný spôsob ich vzniku tu nie je podstatný. Tak či onak boli podľa zákona utajovanými skutočnosťami. Navyše, nijako sa týmto konaním nezasahuje do práv osôb spomínaných v získanom odpočúvaní, lebo konanie nemá za cieľ odpočúvanie použiť proti nim ako dôkaz. Keď to prirovnám k vražde – ide o identifikáciu tela obete. Tento môj názor som vo všeobecnej rovine konzultoval aj s inými právnymi odborníkmi.

Kováčik dlho odmietal vypočuť bývalého agenta SIS Petra Holúbeka, ktorý už pred rokmi napísal list, v ktorom vyhlásil, že Gorila sa odpočúvala z jeho bytu a kompetentní so získanými informáciami nič nerobia. Nakoniec bol nedávno vypočutý – za akých okolností?

Viem, že bol vypočutý, ale ja som pri tom nebol.

Prečo?

Pretože som nemal prípad pridelený a nebolo mi prokurátorom umožnené sa oboznámiť s výsledkom výsluchu ani so spisom.

To je normálne, keď ste boli šéf tímu?

Je to neštandardné. Bolo tým istým spôsobom zasiahnuté do výkonu mojich povinností, ktoré som mal voči tímu.

Už dávnejšie ste sa vyjadrili, že Kováčik vám neodsúhlasil vykonanie všetkých úkonov, napríklad zdržiaval odoslanie právnych pomocí do zahraničia. On na to povedal: „Hovoril som mu, že ak tieto úkony urobíme teraz a neskôr niekomu vznesieme obvinenie, tak nebudú procesné. On na nich trval, s odstupom času, zhruba roka, som povedal, že nech sa páči, a zrealizoval som ich.“

Faktom je, že niektoré krajiny vykonajú nejaký dôkaz v jednom štádiu konania iba raz. Napríklad svedeckú výpoveď. U nás však platí, že ak sa niečo urobí v prípravnom konaní vedenom zatiaľ bez obvinenia a má to zásadný dôkazný význam, musí sa to zopakovať aj po vznesení obvinenia, lebo obvinení majú právo na vykonanie dôkazu s možnosťou sa k nemu vyjadriť, napríklad pri výsluchu svedka klásť otázky. Ak by však úkon za hranicami bol vykonaný zákonne a následne existuje nejaká prekážka jeho opätovného vykonania, nemyslím si, že sa nemôže použiť neskoršie ako dôkaz. Bolo by na zvážení orgánu činného v trestnom konaní a súdu, či ho pripustia. Navyše, v súdnom konaní by ten svedok mohol byť vypočutý znovu. Podľa európskej judikatúry platí, že stačí, ak sa má dotknutá strana právo vyjadriť ku konkrétnemu úkonu, respektíve dôkazu aspoň raz v priebehu celého trestného procesu. Navyše, ak ja potrebujem nejaký dôkaz získať na to, aby som sa aspoň dostal k vzneseniu obvinenia, nemôžem predsa použiť absurdný argument, že ho nevykonám, lebo ho môžem vykonať len raz.

Ako ste postup Kováčika vnímali?

Mne nie je známa motivácia, prečo toto robí. Môžem mať len vlastné domnienky. Buď to robí vedome, z nejakého dôvodu nechce, aby to dokazovanie prebehlo, alebo je to naozaj jeho právny názor vyslovený s čistým svedomím. Orgány činné v trestnom konaní sa na základe svojich mylných právnych názorov často dopúšťajú chýb.

S médiami ste najprv za tím komunikovali vy. Po tom, čo ste vyhlásili, že sa autenticita spisu potvrdzuje, vám Kováčik zakázal poskytovať verejne ďalšie informácie. Ako ste to vnímali?

Považujem takýto pokyn za právne neúčinný. V zákone sa hovorí, že prokurátor môže vydať záväzný pokyn, ktorým môže upraviť postup vo vyšetrovaní. Nemyslím si, že sa to týka aj informovania verejnosti, to nie je vyšetrovanie. A čo som si o tom myslel? Neurobil som nič, čo by sa priečilo ustanoveniam trestného poriadku. Za to, že som urobil toto vyjadrenie, som bol aj na koberci u policajného prezidenta. Dosť razantne ma kritizoval. Pýtal sa, prečo niečo také nepoviem až na konci, keď bude vyšetrovanie skončené, že je to živá vec. Vyšetrovateľ však má právo informovať aj o prípravnom konaní. Veď bolo veľa prípadov, keď aj policajní funkcionári hovorili o živých prípadoch a dávali oveľa podrobnejšie informácie ako ja vtedy.

Ako ste to vnímali?

Napísal som policajnému prezidentovi list, kde som sa obhajoval a vysvetľoval mu, že som nijako nepochybil a povedal som len prípustnú pravdu. A to spôsobom, ktorý nemôže byť považovaný za porušenie ochrany utajovaných skutočností. V podstate som len zopakoval to, čo povedal Daniel Lipšic už v roku 2012 na základe jednej listiny. Gašparovi som napísal, že sa to dá vnímať aj tak, že z jeho strany môže ísť o nevhodný nátlak na mňa. Dodal som, že nechcem vidieť veci hneď v horšom svetle, ale v lepšom a že to zatiaľ nebudem takto vnímať. Dovtedy sme mali korektné vzťahy. Keď mi potom o pár týždňov telefonoval v inej veci, tak okrajovo poznamenal, že to, čo mi pred časom vyčítal, aby som na to zabudol, že o nič nešlo.

Ako na vyjadrenie, že sa autenticita spisu potvrdzuje, reagovala Penta?

Podali podnet na preskúmanie, či som sa dopustil disciplinárneho previnenia. Podľa nich som zrejme prekročil ustanovenia interného predpisu, ktorý upravoval informovanie médií. Nebol som disciplinárne stíhaný za túto vec. Kompetentné osoby, ktoré sa tým na prezídiu zaoberajú, vysvetlili nadriadeným, že by to nebolo v poriadku, lebo existuje ešte interný predpis, ktorý hovorí, že v prípade špecializovaných tímov je plne v kompetencii šéfa tímu rozhodovať o informovaní verejnosti.

Nenadobudli ste dojem, že vaši nadriadení konajú v prospech finančnej skupiny Penta a nestoja za vami?

Nadobudol som dojem, že väčšina z nich za mnou nestojí. Možno boli presvedčení o nesprávnosti môjho postupu. Nikdy som sa s nimi o tom podrobne nerozprával. Nie som oprávnený ich nútiť k vysvetleniam.

Ako ešte Kováčik komplikoval vyšetrovanie?

V niektorých konaniach blokoval dokazovanie, o ktorom som si myslel, že je podstatné. Pri niektorých úkonoch nás kritizoval, že ideme nad rozsah vecí a skutku. Opakovane sa mu nepáčilo skúmanie majetkových pomerov, tvrdil, že je to neprocesné, mimo skutku, že takto sa korupcia nevyšetruje, a dokonca mi povedal, že môžem byť rád, že nie som stíhaný za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Na jeho obhajobu však poviem, že aj keď často kritizoval, vo veľa prípadoch priamo nezakázal vykonať nejaký úkon. Hovoril napríklad, že aj výsluchy robíme príliš obšírne, že namiesto toho, aby sme skúmali korupciu, skúmame, ako prebehla privatizácia.

Nedá sa teda povedať, že by maril vyšetrovanie?

Nech si každý urobí názor. Mali sme k dispozícii aj listiny s dôkaznou hodnotou, ktoré sa rozhodol vrátiť ich pôvodcovi. Správnosť tohto postupu je opäť otázka právneho názoru.

Pôvodca vám ich už nedá?

Silne o tom pochybujem.

Právomoc preskúmať Kováčikovo konanie má generálny prokurátor. Obrátili ste sa niekedy naňho?

Áno, obrátil. Išlo o otázku nezaujatosti a objektívnosti Kováčika vo veci pomeru k jednému podozrivému. Nebudem to bližšie špecifikovať, ale generálna prokuratúra to podľa môjho názoru vybavila stroho formálnym spôsobom.

Prečo podľa vás generálny prokurátor Čižnár neurobil viac?

Neviem, ale vyvoláva to vo mne otázniky. Podľa mňa sa mohlo a malo urobiť viac.

Koľko disciplinárnych konaní bolo voči vám vedených?

Dve. Na ďalšie tri bola tendencia, ale neuskutočnili sa.

Jedno konanie sa týkalo toho, že vás špeciálny prokurátor Kováčik obvinil, že ste mu do 48 hodín neoznámili začatie stíhania vo veci predaja Gorily Arpášom Pente, hoci vám zákon ukladá takú povinnosť. Počas tých 48 hodín ste bez Kováčikovho vedomia požiadali prezidenta republiky Kisku, aby zbavil mlčanlivosti riaditeľa SIS Jána Valka. Nebolo to naozaj tak, že ste chceli prokurátora obísť, lebo ste mali obavu, že vám to nedovolí?

Nebudem identifikovať konkrétne konanie. Náš postup, že sme hneď po začatí stíhania vykonali určité úkony, bol absolútne legitímny. Naša motivácia bola nepodstatná.

„Postup vyšetrovateľa a vedúceho tímu som vyhodnotil ako úmyselné konanie a v hrubom rozpore s trestným poriadkom. Znemožnili mi, aby som v tejto veci vykonával svoje zákonné oprávnenia dozorujúceho prokurátora,“ povedal na to Kováčik. Hneď ako sa dozvedel, že stíhanie bolo začaté a že ste boli u prezidenta, zrušil uznesenie o začatí stíhania.

Ja som sa s Kováčikom hneď po začatí stíhania stretol a o tom, že sa začalo, som ho informoval do 24 hodín. Je pravda, že som ho iniciatívne neinformoval o vykonaných úkonoch, ale to nie je moja povinnosť. Nie je to povinnosťou vyšetrovateľa vo všeobecnosti. Ale o uznesení vedel. Ponúkol som mu možnosť, že mu ho ihneď donesiem, ale jemu stačilo, že mu ho vytlačím z počítača bez pečiatky.

Rozčúlil sa až po tom, čo sa dozvedel o žiadosti zbaviť mlčanlivosti riaditeľa SIS?

Presne tak.

Prečo ste mu to nepovedali dopredu?

Nebola to naša povinnosť.

Kováčik zavolal do prezidentskej kancelárie, aby vašu žiadosť nevybavovali, že stíhanie už nie je aktuálne. Keď ste stíhanie otvorili znovu, už uznesenie nezrušil, ale k žiadosti o zbavenie mlčanlivosti riaditeľa SIS nikdy nedošlo.

Je to stále otvorené konanie.

Čo vám na váš postup v tejto veci povedal Tibor Gašpar?

Volal mi o deviatej večer, zvýšeným hlasom mi hovoril, že za takéto veci boli vyšetrovatelia už stíhaní a čo si to dovoľujem, obchádzať prokurátora. Bola to už dosť vyostrená situácia. Vtedy som kontaktoval ministra Kaliňáka, pretože keď sme s ním ako tím mali prvú poradu v roku 2012, povedal, že ak ktokoľvek z tímu bude mať čokoľvek, môže ísť priamo za ním.

Volal mi o deviatej večer, zvýšeným hlasom mi hovoril, že za takéto veci boli vyšetrovatelia už stíhaní a čo si to dovoľujem, obchádzať prokurátora. Bola to už dosť vyostrená situácia.
Ako reagoval Kaliňák?

Bol vtedy pracovne v Abú Zabí. Dal mi konkrétny termín na stretnutie s tým, že sa mu mám predtým ešte ozvať, že si to potvrdíme. Telefonoval som mu, nezdvihol to a už sa mi neozval. Mal odo mňa aj SMS správu. Ak by to aj v tom čase nepostrehol, s odstupom času si zrejme mohol spomenúť, že od neho vedúci tímu Gorila niečo chcel. Nemyslím si, že to uniklo jeho pozornosti.

Koľkokrát ste sa s Kaliňákom stretli?

Po tom, čo sme chceli začať začiatkom roka 2015 jedno trestné stíhanie, ma zavolali k prezidentovi Gašparovi do kancelárie s tým, že je tam minister Kaliňák a chce sa ma na niečo spýtať. Mal tam vtedy nejakú tlačovku. Opýtal sa ma, ako je to s tým stíhaním, lebo SIS to môže v očiach zahraničných partnerov poškodiť. Vysvetlil som mu, že z Gorily jednoznačne vyplýva podozrenie z konkrétneho trestného činu, ktoré si ako vedúci tímu nemôžem dovoliť ignorovať. Na tomto stretnutí sa ma tiež opýtal, či sú členovia tímu dostatočne ohodnotení a či by som im nechcel zvýšiť osobné príplatky, a že on ako minister môže limity, ktoré majú naši nadriadení, prekročiť.

Čo ste povedali?

Že by som, samozrejme, rád niektorým ľuďom pridal, pretože majú odslúžených veľa rokov a ich ohodnotenie považujem za neadekvátne. Jeho posledné slová, keď sme sa lúčili, boli: „A nezabudnite na to osobné, pošlite to.“

Poslali ste?

Poslal, ale k zvýšeniu osobného nedošlo.

Keď policajný prezident reagoval na vyhlásenie, že odchádzate do civilu, napísal: „Členovia tímu boli niekoľkokrát odmenení finančne, 23 odmien členom tímu udelil minister, 285 odmien udelili nadriadení, ale napríklad aj mimoriadnymi povýšeniami.“

Tieto odmeny boli takmer všetky udeľované plošne v závislosti od hodnotenia policajtov a je to jednorazová záležitosť. Udeľujú sa všetkým policajtom, napríklad na konci roka, okrem policajtov, ktorí mali uložené nejaké disciplinárne opatrenie. Osobný príplatok je niečo úplne iné – je to vlastne navýšenie výplaty a započítava sa aj do základu, z ktorého sa potom vyrátava dôchodok. Kaliňák vtedy sám iniciatívne povedal, že veď všetci žijeme z peňazí a osobné sa zarátava do výsluhy a je to lepšie ako odmena.

Ako ste vnímali, že sa vás minister na stretnutí opýta, či je nevyhnutné vyšetrovať SIS, a zároveň vašim ľuďom navrhne zvýšenie osobného, ku ktorému po začatí stíhania nikdy nedôjde?

Minister vystupoval tak, že sa zaujímal, čím potenciálne môže byť informačná služba ohrozená. Vyslovene netvrdil, že to je nevhodné, iba otvoril diskusiu, či to je vhodné. Že to stojí za zváženie. Nedával žiadne pokyny.

Zároveň ponúkol zvýšenie osobného, ku ktorému už však nedošlo.

Ťažko urobiť jednoznačný záver. Nemusel mať zlý úmysel.

Zaujímali ste sa potom ešte niekedy, prečo k zvýšeniu osobného nedošlo?

Už som sa potom s ministrom stretol len teraz, keď riešil moju účasť na parlamentnom výbore, a k tejto téme som sa nedostal. Riešil som s ním vtedy iné veci. Hovoril som však o tom s prezidentom Gašparom. Povedal som, že niektorí ľudia v tíme to vnímajú ako nespravodlivosť. Ja som to totiž vtedy v tíme po stretnutí s Kaliňákom povedal a viacerí so zvýšením rátali. Vyvolávalo to teda otázniky. Gašpar bol vtedy veľmi ústretový a do očí mi sľúbil, že nejaké peniaze budú. Dal som návrhy, ale k zvýšeniu nikdy nedošlo. Sklamalo ma to, pretože napriek všetkému som tomu veril. Toto mu naozaj zazlievam ako nefér prístup k podriadeným. Ako to tí ľudia majú brať? Tešil som sa aspoň z toho, že im nakoniec dokážem takto pomôcť, mňa samého sa to už nijako netýkalo, ja som tam zahrnutý nebol.

S Kováčikom ste sa nezhodli ani na tom, či treba vypočuť Roberta Fica, hoci vy ste mali o to záujem. Prečo vidíte dôvod na výsluch premiéra?

Dôvody boli dva. Robert Fico sa verejne vyjadroval, že pri privatizáciách strategických podnikov za Dzurindovej vlády došlo k rozdeľovaniu provízií. A to sú skutky, ktoré sme vyšetrovali. Druhý dôvod je ten, že je tam spomínaný ako návštevník bytu, a už som sa vyjadril, že považujem za dôležité skúmať aj autenticitu spisu a to, či sa dotyční naozaj rozprávali o tom, čo sa neskôr malo udiať a čo má byť predmetom vyšetrovania. Bežne sme sa svedkov pýtali na tieto okolnosti, je to legitímne.

Ako odpovedali?

Bez toho, aby som hovoril konkrétne mená a trestné konania, poviem, že niektorí jednoznačne popreli, že tam boli. Niektorí to nepopreli, ani nepotvrdili, povedali napríklad, že si nespomínajú, a boli aj svedkovia, čo návštevu potvrdili.

Prečo ste vôbec nevyšetrovali to, či František Határ bral od Haščáka peniaze, ako sa tam píše?

Netvrdím ani áno, ani nie. Som presvedčený, že aj toto bude náležite dotiahnuté. Išli sme podľa priorít podozrení.

Ako sa k vyšetrovaniu stavala SIS?

Formálne prezentovali ochotu spolupracovať. Z nejakého dôvodu však hľadeli najmä na svoje záujmy, ktoré sa nie vždy kryli so záujmami vyšetrovania. Vnímajte to nie ako tvrdenie, ale ako môj názor.

Je to tak, že keby sa SIS vtedy včas obrátila na políciu, všetko mohlo byť inak a poriadne vyšetrené?

SIS pod vedením Pittnera o zistených podozreniach políciu informovala. Spočiatku bolo cítiť ochotu na spoluprácu, ale v krátkom čase došlo k istému obratu oproti začiatku. SIS napríklad začala hodnotiť potrebnosť dokazovania, čo je úlohou polície, nie ich. Vyšetrovanie malo byť podľa mňa omnoho dôslednejšie.

Došlo k tomu obratu po nástupe Jozefa Magalu?

Ja to tak vnímam. Tá tendencia potom pretrvávala.

Keď Tom Nicholson v roku 2009 odovzdal spis Gorila polícii, postupne bolo preverovanie bez výsledku ukončené. Tibor Gašpar, ktorý to mal vtedy na starosti, po zverejnení spisu v roku 2012 pripustil, že možno na to mohol nasadiť viac ľudí, ale že SIS mu vtedy odmietla potvrdiť autenticitu spisu. Keby to vraj urobili, postupoval by inak. Beriete tieto argumenty?

Neberiem. Vidíte, že aj Gašpar to staval na autenticite spisu, Kováčik opačne. Kde je potom pravda? Autenticita je bonus, ale neznamená to, že sa dané podozrenia nemali poriadne preveriť už vtedy. Tak ako sme to urobili my.

Ako dopadlo preverovanie toho, či policajt Ján Rejda bral peniaze od Zoltána Vargu za to, že informoval Pentu o dianí v polícii?

Je to ešte živá vec.

V novembri 2015 niekto na internete zverejnil spis, ktorý nazval Gorila 2. Ide o prepisy rozhovorov, ktoré si nahrával bývalý šéf kontrarozviedky Arpáš s rôznymi ľuďmi. Disponuje váš tím týmto materiálom a unikol od vás?

Nechcem ísť do podrobností, ale k nejakému úniku došlo. Podali sme trestné oznámenie a neviem, či je vec už skončená. Vedel som preukázať, že únik nebol priamo od členov tímu.

Načo malo zverejnenie materiálu slúžiť?

Mne sa javilo ako najpravdepodobnejšie, že išlo o cielený útok na reputáciu tímu, aby sme boli spochybnení a odstavení. Hlavne ja.

Materiál získala polícia po razii u Arpáša, na ktorú využila zámienku, že vyšetruje detskú pornografiu. Tieto podozrenia sa potom nepotvrdili. Bolo to v poriadku?

Ja nič také nepotvrdzujem. Ak by však u niekoho bol legitímny dôvod na vykonanie prehliadky z dôvodu podozrenia na detskú pornografiu a našli by sa dokumenty k inej trestnej činnosti, tak nie je problém si to odovzdať z jedného konania do druhého.

Pri vyšetrovaní sa potvrdilo, že Arpášova firma pracovala pre Pentu a pripravovala pre nich rôzne analýzy. Hovorca Penty to vtedy vysvetlil aj tak, že Arpáš „vedel získavať, spracovať a vyhodnotiť informácie, okrem iného aj v zdravotníckom sektore, zmluvná spolupráca sa neobmedzovala len na tento sektor“. Skúmali ste, či Arpášova práca odvedená pre Pentu mala takú hodnotu, akú Penta za ňu zaplatila?

Nebudem to komentovať, je to ešte otvorené konanie.

Tesne pred odchodom do civilu ste obvinili predsedu a podpredsedu predstavenstva BAT za uzavretie nevýhodnej zmluvy s PPC. Prečo až teraz?

Vyšetrovali sme privatizáciu BAT, a ako sme sa v tom postupne vŕtali, sme narazili aj na túto zmluvu.

Dostali ste počas toho, ako ste vyšetrovali Gorilu, nejakú pracovnú ponuku?

Áno. Oslovila ma jedna slovenská banka, nie Penty, ktorá mi ponúkla pozíciu projektového manažéra. Pri podpise pracovnej zmluvy by mi dali 20-tisíc eur a mesačný plat predstavoval 7-tisíc eur. Zmluva mala byť uzatvorená na rok. Neprijal som to, pretože som mal na základe personálneho pohovoru pocit, že je to len zastierací manéver, ako ma dostať od polície. Ak budem dosť veľa rokov poberať výsluhový dôchodok, zarobím viac (smiech).

Denník Plus 1 deň o vás napísal, že ste prívržencom hnutia Hare Krišna – je to pravda?

Áno, a som na to hrdý.

Čo to znamená pre váš život?

Veľa. Dáva mi to odpovede na otázky, kto som, prečo som tu a aký je zmysel života. Kto je to Boh a aký by sme s ním mali mať vzťah.

Ak by ste pracovali s prokurátorom, ktorý vás vo vyšetrovaní podporuje, s policajným prezidentom, ktorý by vás presviedčal, aby ste zostali v polícii, a ministrom, ktorý by zvýšil tímu osobné príplatky, zostali by ste ešte v polícii?

Potrebu zmeny by som po sedemnástich rokoch cítil asi aj v priaznivom prostredí, ale zrejme by som vydržal do konca vyšetrovania.

Dokážete byť teraz advokátom?

Je to oblasť, o ktorej si myslím, že by som ju vedel robiť. Chcem to skúsiť. Príkladov, že bývalí policajti išli do advokácie, je veľa. Ak by ma to nenapĺňalo, tak môžem kedykoľvek skončiť. Vždy sa to dá robiť aj etickým spôsobom.

Vrátite sa ešte niekedy do polície?

Neviem, ak by som mal pocit, že to má zmysel, tak je to možné. Musel by som byť presvedčený, že energia, ktorú do práce vložím, padne na úrodnú pôdu a bude to mať nejaký žiaduci efekt. Aby to nebolo také ako pri Gorile.

Gorila už odradila viacerých

Gorilu sa už raz pokúsil vyšetriť policajt Braňo Jendrušák so svojim tímom. V apríli 2011 to však vzdal. Písal o tom Tom Nicholson v knihe Gorila.

“Nedostatok podpory jeho agresívnemu vyšetrovaniu zo strany štátnych inštitúcií, zrútenie jeho investigatívneho tímu a neustále podrážanie nôh zo strany SIS ho presvedčilo, že bude lepšie, ak príjme dáku tichú prácu niekde inde, kým sa to ešte dá.” Podľa Nicholsona sa to začalo nepodloženými a koordinovanými sťažnosťami na jeho brata, ktorý bol tiež policajtom. “Potom jeho bývalej priateľke, ktorá pracovala v armáde, povedali, že už nespĺňa fyzické požiadavky na prácu. Jendrušákov investigatívny tím sa tiež začal rozpadávať, keď odišli kľúčoví operatívci. Napokon aj samotný Jendrušák dostal ponuku prejsť na inú pozíciu – a mal pocit, že to bola posledná a najlepšia ponuka, akú kedy dostane. Takže ju zobral a prípadu sa vzal.” Nicholson napísal, že “múr, ktorý stavia štát okolo svojich najtemnejších tajomstiev, ako to, že politická moc je na predaj, je taký vysoký, že ho jeden osamelý človek nemôže ani len zmerať”.

Chronológia kauzy

November 2005

Sudca bratislavského krajského súdu vydal na žiadosť SIS povolenie na odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici, ktorý patril Zoltánovi Vargovi pracujúcemu pre Pentu. V byte sa mali stretávať šéf Penty Jaroslav Haščák, aj Varga s viacerými politikmi, úradníkmi, policajtom. Odpočúvanie prebiehalo do augusta 2006. SIS odstúpila polícii, predsedovi vlády a ministrovi vnútra iba niektoré z informácií, ktoré získala, viaceré si nechala u seba “v poznatkovom fonde”.

Marec 2009

SIS prepustila svojho príslušníka Petra Holúbeka, ktorého byt susedil s odpočúvaným bytom a ktorý si podozrivé návštevy všimol.

Jún 2009

Novinár Tom Nicholson odovzdal spis Gorila polícii. Na výsluchu bol špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Nicholson popísal stretnutie tak, že Kováčika zaujímalo hlavne to, kto mu ten spis dal a keď mu povedal, že ho získal anonymne, Kováčik mal naňho kričať: Klamete! Vyšetrovanie mal na starosti Tibor Gašpar a jeho Úrad boja proti korupcii, ktorému šéfoval. Vyšetrovanie nikam neviedlo.

Apríl 2011

Po voľbách v roku 2010, kedy začala vláda Ivety Radičovej, sa prípad znovu otvoril, dostal ho na starosti vyšetrovateľ Branislav Jendrušák. V apríli 2011 generálny prokurátor Dobroslav Trnka prípad znovu pochoval.”Nemyslím si, že je možné začať stíhanie na základe akýchkoľvek dôvodov, napríklad skutkovo vykonštruovaných, ktoré môžu byť pomstou bývalým kolegom na pracovisku, frustráciou novinára…vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše,” napísal Trnka. Vojenská prokuratúra potom stíhanie zastavila.

December 2011

Anonym zverejnil celý spis Gorila na internete. Spis vyvolal pobúrenie vo verejnosti a protesty.

Január 2012

Minister vnútra Daniel Lipšic zriadil špeciálny tím Gorila, ktorého šéfom sa stal Marek Gajdoš, ktorý sa mal po tretíkrát pokúsiť vyšetriť Gorilu.

Marec 2012

Smer rekordne vyhral voľby a vládol štyri roky sám. Nový minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že tímu Gorila sa nedotkne a má jeho podporu.

Január 2013

Rudolf Cádra prestal byť garantom tímu Gorila a odišiel z polície. Po nástupe Tibora Gašpara ho totiž odvolali z funkcie zástupcu ÚBOK-u a ponúkli mu radové miesto na Úrade kriminálnej polície. Gašpar hovoril, že to urobili, aby sa Cádra mohol naplno venovať Gorile a po skončení vyšetrovania by mu vraj ponúkli riadiacu funkciu.

Jún 2015

Konala sa mimoriadna schôdza Národnej rady o kauze Gorila, na ktorej chcela opozícia vyjadriť znepokojenie nad tým, ako prípad dozoruje špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

November 2015

Anonym zverejnil na internete spis, ktorý nazval Gorila 2. Ide o zmanipulované prepisy nahrávok, ktoré urobil bývalý šéf kontrarozviedky Ľubomír Arpáš na svojich stretnutiach s ľuďmi a polícia ich zaistila pri jeho domovej prehliadke.

Október a november 2016

Šéf tímu Gorila Marek Gajdoš oznámil, že odchádza do civilu. Minister vnútra Robert Kaliňák mu neumožnil vystúpiť na výbore pre obranu a bezpečnosť, Gajdoša prijal prezident Andrej Kiska.

December 2016

Novým šéfom tímu sa stal Lukáš Kyselica, vyšetrovanie pokračuje.

Čo je kauza Gorila

Spis Gorila niekto zverejnil na internete v decembri 2011. Obsahuje popis rozhovorov predstaviteľov Penty s politikmi a štátnymi úradníkmi o privatizácii a províziách pre jednotlivých politikov. Rozhovory nahrala SIS v rokoch 2005 až 2006, keď odpočúvala konšpiračný byt Zoltána Vargu na Vazovovej ulici. Ústavný súd neskôr vyhodnotil odpočúvanie ako nezákonné, pretože ho SIS pred súdom, ktorý odpočúvanie schválil, riadne neodôvodnila.

Pridaj komentár